Životný príbeh Lei, úspešnej psychologičky, ktorá sa v najkrajších rokoch svojho života nechala strhnúť na úplné dno priepasti, aby zistila, že žiadna z jej zaužívaných rád, ktorými dopomohla svojim klientom nájsť stabilitu v ich osobnom živote nie je ani prinajmenšom ušitá na mieru jej osobnosti. Po krachu manželstva z dôvodu manželovej nevery sa dlho utápa v roli obete, uzatvára sa pred možným šťastím zo strachu, že opäť stroskotá. Túži milovať a byť milovaná, pričom sa lásky vedome stráni. Jedinú reálnu útechu vidí vo výchove dcérky, ktorej sa snaží vštepovať skutočné životné hodnoty akými sú skromnosť, čestnosť a úprimnosť. Kľúčový zlom v jej živote nastáva vo chvíli, keď pochopí, že skutočné šťastie takmer vždy prichádza ruka v ruke s vďakou za životné lekcie, pokorou k vlastnému životu, sebaodovzdaním sa vyšším vesmírnym silám a pochopením, že slzy manželovej milenky sú aspoň také vzácne ako tie jej.
Nikomu neželám prežiť sériu týchto vnútorných bojov. Je to strašný pocit cítiť lásku k človeku, ktorému nestačí to, čo ste schopní za tú lásku obetovať. Nedokázala som mu už veriť, na druhej strane, nevedela som mu ani odolať. Bola to neskutočne nebezpečná hra s citmi. Vedela som, že ďalší pád by som už nedokázala prežiť, po opakovaných sklamaniach ktorých som sa dobrovoľne – nasilu stala súčasťou som však ako reálne uvažujúci človek musela tušiť, že čo sa týka Fabiána, vždy zostane iba pri sľuboch. Istejší bol polmetrový sneh v júli ako to jeho „odteraz bude všetko inak“… však aj bolo. Tým, že som mu znova dala moc nad svojim životom som si fakticky podpísala vlastný ortieľ. 
Pozrel sa na mňa a ja som cítila ako vnútorne umieram. Videla som nad sebou krvilačné supy, ktoré sa strmhlav vrhali na môj pulzujúci hrudník. Zvláštne ako dokáže človeka fyzicky zabolieť, keď ho aj druhýkrát zradí človek, ktorému veril najviac na svete. Bolelo to omnoho viac než som si to dokázala predstaviť. Ale čo, keď som sa ho držala práve ja? Môj mozog vedel, že nekonám správne, napriek tomu som rezignovane nasadla do auta a pri odbočke doľava som nevyslovila, že ideme nesprávnym smerom. 
Čo si mi to znova vyviedol Fabián? – rozplakala som sa, – ešte som sa nestihla spamätať ani z predošlých pádov a už sa musím naučiť žiť s ďalšou bolesťou v srdci. Možno nikdy nepochopím, prečo si hľadal šťastie mimo mňa a potom si sa ku mne neustále vracal. Ale zmenilo ma to. Naučilo ma to ceniť si svoj vlastný život.